Lužická 100 2015

Lužická 100 2015

Po minuloročnom úspechu na 100km trati v Mníchove som si zaujímavý pretek tohto typu chcel zopakovať. Táto dlhšia trať ma láka z viacerých dôvodov. Na jednej strane viem, že na tom (na svoje pomery) niesom vytrvalostne až tak zle, kedže sme výraznú časť zimnej prípravy absolvovali na cestnom bicykli, kde väčšina tréningov trvá 2 až 3,5 hodiny. Na druhej strane mi po vyskúšaní niekoľkých cestných cyklomaratónov chýbala vytrvalostná výzva tohto typu aj na korčuliach. V Mníchove sa tento rok Majstrovstvá Nemecka na dlhej trati neorganizovali. Namiesto toho Skate Munich zorganizoval v tomto termíne len tradičný polmaratón. V identickom termíne sa ale približne 60 km severne od drážďan konala Lužická 100 alebo aj Lausitzer Seenland 100. Od kolegov z Českej Republiky som na Lužické jazerá počul samé chvály. Chodia tam dokonca kempovať kvôli peknému prostrediu, okolo jazier mali byť vybudované cyklotrasy so špičkovým asfatom a malo sa tam dať taktiež kúpať.

Na výlet som sa vybral s tetou a bratrancom ako svojím support tímom : – ) . Prišli sme deň vopred ale asi 8 min po uzavretí registrácie. Na druhý deň sme si tak kvôli vyzdvihnutiu štartového čísla museli privstať. Štart mal byť pri jednom z jazier v dedinke Grossräschen. Prostredie sa ale ešte evidentne len budovalo. Jazero vyzeralo tak „polonapustene“ a na okraji bolo vidno rozostavaný prístav. Nič z toho ale neubralo krásnemu prostrediu. Ráno som sa napokon úspešne zaregistroval. Štartovné bolo skôr vyššie (65€) ale za špičkovo uzavretú trať počas celých 100km asi adekvátne.

Zatiaľ čo Slovensko zužovali tie najväčšie 35+ stupňové horúčavy, na mieste konania deň pred spŕchlo a teplota vzduchu klesla na príjemných cca 20 stupňov.

 Takto nejako vyzerala trať.

Takto nejako vyzerala trať.

 

Jedno kolo malo necelých 21km. Štartovali sme v Grossräschen, na malom kruhovom objazde odbočili doprava na špičkovo vyasfaltovanú  cyklistickú cestu v lese. Niiektoré časti boli  pod stromami ešte v prvom kole mokré z búrky z dňa vopred a tak bolo treba dávať pozor. Takáto cyklocesta trvala približne až po Sedlitz. Následne  sme okolo Senftenbergu prechádzali po štadardnej ceste pre autá. Jej kvalita ale za miestnymi cyklocestami nijako nezaostávala. Za Senfentebergom sme sa dostali na nejaké bočné cesty, avšak kedže bolo všetko uzatvorené, je ťažko určiť či sa štandardne využívajú na bicyklovanie alebo tam aj chodia autá. Takto to pokračovalo až na úroveň obce Freihufen, kde sme prekonali malý kruháč a rútili sme sa späť do Grossräschen. Pred návratom na kruhový objazd kde sme začínali čakala ešte malá zrada.  Už pri príjazde som si všimol, že miestne obce s obľubou niektoré cesty dláždia mačacími hlavami a tak, aby ten povrch nebol dokonalý po celej trati, pred koncom každého kola sme si mali možnosť užiť masáž v podobe cca 20 metrov mačacích hláv. Na kraji síce bola guma po ktorej sa dalo skĺznuť, avšák tá bola ešte z predchádzajúceho dňa mokrá a tak som ako bezpečnejšiu variantu zvolil prejsť priamo cez mačacie hlavy. Vždy som to na ne dobre rozbehol, na mačacích hlavách dal váhu na päty a zaťal zuby :))

 

Mačacie hlavy foto 1

Mačacie hlavy foto 1

Mačacie hlavy foto  2 ratatatatatatata :)

Mačacie hlavy foto 2 ratatatatatatata 

Z tohto sme prešli kruhovým objazdom, za ktorým ma čakal môj skvelý support, ktorý mi pomohol každé druhé kolo vymeniť fľašu za plnú. Trať bola skôr rovinatá. Sem tam sme za Senftenberg nastúpali pár metríkov, tie sme potom znova späť tesne pred koncom kola naklesali na takom malinkom „zjazdíku“. Tesne pred Senftenbergom sme ešte prechádzali ponad hlavnú cestu nadjazdom. Žiadny hrozný stúpak a vravel som si tiež, že by to nemusel byť zlý spôsob ako si tam svojich súperov otestovať.

Hneď po štarte sa začalo vcelku v pohode ťahať. Žiadne rozčuľovačky ako minulý rok v Mníchove, že sa v balíku vezie niekto kto nepotiahne, že niekto trucuje na špici balíka a podobne. Nikoho som tam vlastne nepoznal a tak som ani nevedel akú výkonnosť od koho očakávať. Nechcel som ani vymýšľať žiadne nástupy ani nič podobné, aby som príliš nevzbudzoval pozornosť. Napokon sa o to postarali ostatní v približne mne podobnom veku. Odvtedy som vedel, že by sa aj na prípadné nástupy patrilo dať trošku pozor. V ťahaní a neskôr aj v nástupoch bol aktívny aj Heiko Klipstein. Korčuliar z Berlínskeho klubu OBFST. Typický štyridsiatnik. Vedel super potiahnuť špicu a ak spravil premyslene nástup, možno aj postrašiť súperov. Ja som sa cítil fajn a aj keď som tušil, že ma asi neohrozí, vedel som, že ak by som spravil nejaký nástup, on by bol ten prvý, ktorý by zamnou dotiahol celý balík. Na začiatku sa nás vykryštalizovala skupina 10 korčuliarov.  V druhom kole som to už úplne nevydržal a jeden malým stúpačik som si vyšliapol trošku svižnejšie. Jediný, kto zareagoval bol čech Petr Vanc. Ostatní tak nejako nemali záujem. Postupne to dotiahli aj ostatní a pokračovali sme. Korčuľovalo sa mi veľmi fajn. Až tak, že keď som sa dostal do dobrého sklzu, tep mi klesol aj pod 150 (do aeróbnej zóny). Po konci druhého kola som si stlačil na hodinkách medzičas. 1:13 na 42km. Tak to bola parádička, obzvlášť na to, že som sa cítil, že za sebou dokopy nič nemám. V treťom kole som už začal uvažovať nad tým, ako by som mal do priebehu preteku zasiahnuť, tak aby prebiehal v môj prospech. Nebezpečne pôsobili ďalší traja korčuliari v skupine, ktorých som považoval za prípadnú hrozbu v špurte. Určite som nechcel takto dlhý pretek nechať zájsť až k tomu, aby nás priveľa špurtovalo. Predsalen na mačacích hlavách pred cieĺom sa mohlo stať všeličo a ak by som to v špurte náhodou nejako opäť pokašľal, čím menej nás bude, tým menej ma to bude mrzieť. Heiko zatiaľ vytrvalo pokračoval v nástupoch, až tak, že v treťom kole sme už boli tuším len 6-7. Zadarilo sa mu aj pár poriadnych únikov, kde sa vzdialil na slušnú vzialenosť. Nikto sa dokonca ani nemal k sťahovaniu úniku. Vyzval som teda Petra Vanca s tým, či mi ho pomôže dobehnúť. Súhlasil a tak som tak do polovičky toho čo nám na neho chýbalo potiahol a následne vystriedal.  Zvyšok balíka sa už za nami zviezol. Zvládol by som ho dobehnúť aj sám, ale chcel som šetriť sily.  Tu už som vedel, že Heiko bude sťahovať každý nástup ako ťažný kôň : -) . Ak som nechcel aby ma zbytočne sťahoval, musel som nastúpiť na nejakom ideálnom úseku a najlepšie hneď potom keď on sám dokončí svoj nástup, ktorý eliminujeme. V treťom kole som vyskúšal agresívnejšie potiahnuť do menšieho brdku, aby som tak otestoval súperov.  Do štvrtého kola som už vchádzal s takým menším „hlaďáčikom“. Začal som cítiť prázdny žalúdok. V predvečer som sa dosť najedol a ráno mi potom moc nechutilo. To bola asi pred 100km chyba. Naštastie ma ale zachránili občerstvovačky s banánmi. Pevne som sa tiež rozhodol, že v 4 kole skúsim poriadny nástup. Už som so súpermi odkorčuľoval dosť a nikto voči  mne nijako výkonnostne nevyčnieval. Mohli na tom byť len podobne alebo len trošku lepšie :). Ako najvhodnejšia možnosť sa mi javil nadjazd nad hlavnou cestou pri Senftenbergu. Nielenže bol prudší a nikomu sa doň nechcelo ťahať, viedlo k nemu ale aj mierne stúpanie. V 4. kole spravil pred polovicou veľký nástup Heiko, začali sme ho dobiehať tesne pred najideálnejším miestom na nástup. Ak by bol môj tímový kolega, asi by to ani lepšie nemohol urobiť. Hneď ako sme jeho nástup dobehli som začal ten svoj. Vzal som za to do začínajúceho kopčeka a hneď pokračoval na nadjazde. Zrazu všetko stíchlo a počuť bolo len každé ťuknutie korčule o asfalt. Začal som tušiť, že ma nenasledujú a som sám. Ani som sa veľmi neobzeral. Snažil som sa ten kopček ísť čo najrýchlejšie. Za nadjazdom nasledoval hladučký a rýchly asfalt a ešte aj po vetre. Tam som sa otočil a videl som, že sa celá skupina potrhala. Tak som začal poriadne ťahať ďalej. Dvaja zo skupiny ma nakoniec za ďalšou zákrutou dotiahli. Postupne sa blížil aj Heiko, ktorý doplatil na svoju prehnanú aktivitu. Navrhol som obom chalanom nech sa striedame. Určite by aj pre nich bolo výhodnejšie ťahať v trojici, mali by istú bedňu a tak ďalej. Jedenkrát sa somnou aj prestriedali, avšak potom sa nejako začali dohadovať, začali sa obzerať za štvrtým odpadlíkom a tak som zato vzal opäť a začal si ťahať svoje tempo.  Kupodivu zamnou neťahali, aspoň spočiatku nie. Kým im došlo, že si ma nechali odísť na dosť veľkú diaľku, bolo trochu neskoro. Neskôr som videl, že sa ma vo dvojici snažia dobehnúť, avšak už som nemohol povoliť. Čakalo ma ešte viac ako 25km. Sranda, keď si predstavím, že väčšina našich pretekov meria 21km. Členitý terén má v prípade takýchto únikov výhodu v tom, že akonáhle sa dostanete za zákrutu, motivácia súperov naháňať vás rapídne klesá. Niekoľko minút som sa riadne vytrápil, pretože rovinky boli veľmi dlhé a stále som bol na dohľad, keď som sa ale blížil ku koncu predposledného kola, vyzeralo to oveľa lepšie, súperom som už nebol na dohľad. Ako som sa neskôr dozvedel, pri vstupe do posledného kola som mal náskok  1 min. To som ale počas preteku samozrejme nevedel a do posledného kola som šiel s tým, že musím počas celých zvyšných 21km rýchlosť udržať. Keď som prešiel cca štvrťkou posledného kola sólo a na žiadnej z roviniek som svojich súperov nevidel, tušil som, že ak to do cieľa potiahnem, víťazstvo bude na dosah. Vytrápil som sa riadne. Ísť solo posledných 27km zo 100km nebolo najľahšie. Napokon to ale klaplo. Zvyšok poľa sa úplne potrhal a myslím, že každý z našej skupiny prišiel sám.

 

Idem do cieľa

Idem do cieľa

Tu už idem do cieľa na druhého som napokon získal celé 3 minúty a 13 sekúnd. Vcelku slušné a s priemernou rýchlosťou cez 34km/h na necelých 104km som taktiež veľmi spokojný. Cieľovú čiaru som preťal v čase 3hodiny 4 minúty a 9 sekúnd. Tu sú výsledky zo stovky a tu sú výsledky z ostatných kategórii a tratí. 

Rád sa podelím aj s mojím tepovým a GPS záznamom. Je na ňom dobre vidno vyššie tepy od bodu keď som šiel sám. Medzičasy sú vyznačené čiernou čiarou. Prvý krat som si medzičas stlačil po maratóne, potom po 3 kolách, potom tam mám v štvrtom kole medzičas dva krát zle stlačený ale stlačil som si ho aj presne na 100km, keď som už sníval o cieľovej páske. Na 100km som mal čas 2:56:10 a tak som sa v porovnaní s 2:59:59 z Mníchova zlepšil.  Môj záznam z Polaru nájdeš na tomto linku.

stupne víťazov

stupne víťazov